about blog

Feelikeunicorn is blog about amateur writer and photographer. Her personality is not pure enough to live happy life all the time. It has its ups & downs. She writes with that kind of art in her heart. Loves minimalism and simplicity in everything. Black & white is her favourite combination in fashion. If she could choose her path of life, she would definitely live in wooden hut in Sweden, drink green tea and translate a lot of books to her native language from english and spanish.

2016-11-12

JESENNE STAGNUJEM

- in this photo:
sweatshirt & denim jacket: second-hand
scarf: H&M | trousers: F&F
chelsea boots: deichmann


zápočtovo

Presne tak som si myslela, že to dopadne, mesiac hluchoty tu, na instagrame, facebooku, všade. Prestávam byť súčasťou tohto internetového sveta a stávam sa pozorovateľom. Výhovorky, nemám čas, sú zbytočné, pretože snáď je vám zjavné, čo teraz robím - zápočty. Odkedy som prišla na vysokú školu, aktivity, ktoré som robievala vo voľno čase som dosť obmedzila - teraz si už len dovolím spať, najesť sa, vypiť čaj a maximálne raz do týždňa vyraziť do nejakého nákupného centra, či kina, kde sa zdržím max. tri hodinky. Pozeranie youtube, kde sledujem asi tridsať ľudí, som taktiež obmedzila. Teraz si nájdem čas ledva na dvoch z nich (Felix & Marzia).

To, že je to trápenie, som spomínala už veľakrát a ja vám v skutočnosti nemám, čo povedať. Myslela som si, že keď prídem do Bratislavy, budem mať každý týždeň hlavu plnú a zážitkou, ktoré sa ani nezmestia do mojich článkov. Pravdou je, že nemám nič, už ani ten čas, čo som kedysi mávala na strednej (ach, ten mi tak chýba). A už ani náladu. Je zázrak, že sa mi desiateho októbra podaril nafotiť tento outfit. Stenu, ktorá sa za mnou nachádza som obdivovala už dlhšie, tak som jej neodolala. Teraz mám v hlave len návrhy outfitov, ktoré by som rada nafotila, no už nie je čas, ani nálada popri tom všetkom myslieť na blog. Je mi to ľúto, ale zároveň s tým nič neurobím. Uvidím, či niekedy vôbec budem mať energiu ešte niečo pridať. Fotky nie sú, nápady by aj boli, no realizácia je popri tom všetkom nemožná. Stereotyp sa opakujem a vás by to len nudilo, ako tento článok, ktorý je v skutočnosti úplne zbytočný. No snáď si užijete aspoň tieto fotografie, pretože na to, že boli fotené narýchlo sa mi veľmi páčia.




Na záver by som dodala, že tento outfit bol v októbri moja jesenná uniforma. Oversized denim jacket - konečne som našla tú lásku v seconhande za pár korún a nevedela som sa jej vynosiť. No snehová kalamita, ktorú teraz pozorujem z okna ma v novembri prinútila začať nosiť kabát. 

Budem veľmi rada, ak mi napíšete, ako sa máte a čo je nové. Mám čas to čítať, maximálne odpovedať na otázky, no veľmi ma mrzí, že som niektoré blogy nevidela už niekoľko mesiacov. Chýbate mi!


snapchat: feelikeunic0rn



2016-10-17

SPOMIENKY V OPANTANÍ BIELEJ NOCI




nostalgia

Popri prekladaní každého druhého španielskeho slova z prezentácie som sa rozhodla trochu pozastaviť, poupravovať pár fotiek a napísať článok. Písanie týchto článkov ma vždy vracia domov, a ja sa cítim ako keby som sedela za mojím stolom pri mojej posteli s mojimi hlúpymi stredoškolskými starosťami. Taká nostalgia a spomínanie na tie časy, kedy môj najväčší problém na svete bol ten, že práve prší a ja sa nemôžem ísť bicyklovať. Hnevala som sa na školu, že musím robiť to a hento, ale čoraz viac si uvedomujem, že na strednej škole som sa toho naučila neskutočne veľa. Občas som mala nervy na matematiku, fyziku, biológiu či chémiu, ale som šťastná, že som si týmto všetkým prešla a že keď počujem výrazy ako Dopplerov jav, tak nie som až tak mimo. To, že som sa na strednej aj z vlastnej iniciatívy zaujímala o slovenský či anglický jazyk mi pomohlo veľmi na úvodných hodinách štúdia na vysokej škole. Nečumela som ako teľa na paradigmy, transkripciu, formanty, neutralizáciu, lexémy, konsonanty a vokály. Poniektorí to počuli prvýkrát v živote a ja som si myslela, že sa ako hlúpa učím na maturitu zbytočne veľa vecí. Rozoberanie básni a konkrétne Válka ma podporilo znovu písať, síce nie poéziu, ale čosi také vlastné, vymyslené. (možno sa obnoví môj starý dobrý "secret" tumblr, ale ten nedostatok času je najhorší)

Na strednej som toho zažila veľa, aj dobrého, aj zlého, ale niekedy rozmýšľam, prečo som robila z komára somára a zbytočne sa hnevala na ľudí, ktorí mi nič neurobili. To len ja som ich začala na prvý pohľad odsudzovať. Vidím to aj teraz aké opakované a zbytočné chyby robím. Pozriem sa človeka a hneď ho odsúdim, učitelia nám dajú veľa roboty a ja sa zas hnevám, že musím niečo robiť a že je to všetko zbytočné. Posledné týždne pre mňa boli a aj sú ťažké, veľká zmena. Rada spomínam, je mi clivo za všetkým, čo som robila doma a koľko voľnosti som mala. Koľko som sa toho naučila, veľa vecí. Možno to znie hlúpo, ale každý jeden predmet bol na niečo užitočný. Závidím vám, stredoškoláci. Užívajte si to, priateľte sa, nehádajte sa v triede pre maličkosti, nenamýšľajte si, že vám nikto nerozumie, nesťažujte sa na domáce úlohy, nehnevajte sa na učiteľov. 




Možno sa tento článok nemal zvrátiť na nostalgické okienko o strednej škole spojené práve s fotografiami z Bielej noci, ale snáď nechcete čítať o tom, o čom ste už čítali na facebooku, instagrame a iných blogoch - bolo to krásne, veľa ľudí, balóniky, jéj, zima, svetlá, dúha, ohňostroj, radosť, relax, voľný čas, spomienky, nostalgia... Veď toto by som nebola ja, keby som si nezaliala čaj ľadovou vodou a nepomiešala fotografie s iným textom.

#experiment - niektoré fotografie boli fotené mojim starým dobrým foťákom a niektoré zas mobilom, chcete hádať? Je to snáď zjavné...

snapchat: feelikeunic0rn


2016-10-06

SIVKASTÉ MYSLENIE

- in this photo:
sweatshirt: second-hand | jeansPull&Bear
top: Gate | trainers: Deichmann


žiadna zmena

Ešte pre týždňom som mohla ísť do školy v tomto a teraz vonku zúri víchrica s maximálnou teplotou 7 stupňov o sile 20 km/hod. Momentálne nosím zimné topánky a ten najväčší šál, ktorý vlastním. Nie len pre počasie meškám s článkom. Jednoducho ja mám pocit, že som asi jediná, čo si vybrala výšku, kde nemám čas vôbec na nič. Víkendy, ktoré som dúfala, že budú voľné, sú najviac zaplnené dni. Už teraz mám na ďalší týždeň toľko domácich, že neviem, kedy ich urobím. Je jasné, že to tak bolo aj minulý týždeň a že to tak bude aj na ďalší (hold prekladatelia si život vôbec neužijú). Normálne som začala ľutovať, že som si medzi strednou a výškou nedala pauzu, ale čo by som asi tak robila že?

Zatiaľ čo by som najradšej behala vonku v svojich otrhaných džínsoch a päťdesiatcentovej mikine (zo sekáča), momentálne musím behať hore-dole mestskou hromadnou dopravou zmoknutá a upotená a učebnicami v ruksaku.

Ale veď nesmiem sa sústreďovať len na to zlé, však? Napríklad som úplne nadšená z anglických predmetov, fonetika ma baví (kto by to v živote povedal?), preklad taktiež (aj keď profesora radšej opisovať nebudem, vraj nič nevieme a sme neschopní, každý preklad je malá rana do srdca, ale aj radosť zároveň). Slovenčina nie je taktiež na zahodenie, veď ja som ju na strednej mala rada. Všetko ma tak fascinuje a z literatúry sa teším. Tá španielčina sa nezlepšuje a ani sa tuším nezlepší, začínam mať vážne obavy z toho, že skúšky nespravím. Ale myslím, že nie som jediná prváčka, čo je trochu mimo a stresuje už prvé týždne. Valí sa na mňa množstvo informácii a ja ich nedokážem všetky pohltiť. Najhoršie je, že nič nestíham a odbehnúť niekde do mesta si môžem dovoliť len raz do týždňa, aké smutné. Čakala som, že štúdium bude náročné, ale toto je snáď zlý vtip. A to som si na strednej myslela, že ešte len na výške si užijem najviac a že na strednej len márnim svoj čas. A pritom ako vidím, z tej strednej mám najkrajšie zážitky a na výške nemám čas si nejaké robiť. Možno je to tým, že je to prvý rok, možno je to tým počasím, a možno nedostatkom času, ale omieľaním toho istého dookola nič nezmením. 




#budúceplány
Aj napriek nedostatku času si snažím plánovať nejaké aktivity na najbližšie dni. V sobotu ráno sa chystám prvý raz na jógu. V sobotu večer sa chystám prvý raz na Bielu noc a som z toho nadšená ako malé dieťa. Wow, to je asi tak všetko, možno sa mi podarí pozháňať nejaké fotografie a napísať vám ako som si užila ďalší môj vysokoškolský týždeň, ale nemyslím, že bude v niečom iný (čo sa týka štúdia teda). Mrzí ma, že vám nemôžem ukázať niečo zaujímavejšie, nejaké tie bratislavské výlety a tipy, ale jednoducho sa to nedá a ja tuším, že tento blog pomaly, ale isto upadá.

Každopádne, bola by som veľmi rada, keby ste mi napísali, čo ste robili vy za posledné týždne, ako škola, výlety, nejaké správy, pretože ja sa momentálne cítim úplne od reality, vôbec neviem, čo sa deje na Slovensku a jediný spôsob ako sa môžem spájať s ľuďmi sú tieto komentáre, vždy ich ocením, tak sa nehanbite a napíšte hocičo, pokojne aj návštevu v obchode. Vopred ďakujem.


snapchat: feelikeunic0rn



2016-09-25

INTERNÁTNY ŽIVOT




ťažký život

Môžem si tak akurát každý deň spievať "život nie je ružová záhrada". Aj keď to podľa tohto článku môže vyzerať, že všetko je dokonalé - skutočnosť je taká, že nemám na nič čas. Môj prvý týždeň obsahoval nejaké tie bratislavské dobrodružstvá, ale celkovo musím zhodnotiť, že mojej psychike prvý týždeň v škole nepomohol, skôr uškodil. Štatistiky sú také: z rozvrhu vyplýva, že nemám ani jeden deň voľný; dokopy obsahuje 2 predmety po slovensky, 3 predmety po anglicky a 3 predmety po španielsky; som vždy aspoň pol dňa v škole (napriek tomu, že mám niekedy za deň len tri predmety a začínam už o 7:20, mám medzi nimi dvojhodinové pauzy, čo mi veľmi radosť nerobí); najviac sa mi páčia slovenské a potom anglické predmety, a z tých španielskych mám hrôzu (ja som level B1, moje spolužiačky C1 - tipnite si koľko toho na hodine bežne rozumiem - nočná mora); domáce úlohy sú nekonečný príbeh a hneď v prvý týždeň sa ich nazbieralo asi milión (čo to preboha študujem za odbor!); peniaze sa ľahko míňajú (zariadenie izby, tričká lebo málo som ich z domu zobrala a hlavne jedlo); na izbe sa mi dobre spí a celkovo ten intrákový život sa mi páči, škola ma zatiaľ len rozhodila a ja som si uvedomila, že to bude sakra ťažké. 

Ale dosť bolo nariekania je čas sa zahrať na opisovateľku fotografií - na prvej fotografii môžete vidieť výškové bloky aka šturáky, kde sa momentálne nachádzam a píšem tento článok, nie je to žiadny architektonický skvost, ale žiť sa tu dá; z druhej koláži fotografií z instagram stories na snapchat nemám čas sa dá vyvodiť, že ak vám je smutno, zachránia to len oči; na tretej fotografii je výhľad z môjho balkónu - krásna divočina, každé ráno divé mačky a páni kosiči; a na pravo malá ukážka samotnej izby, teraz si predstavte, že tam sedím.


Ak máte dosť depresie a suchého humoru, postupujte nižšie k mojim bratislavským dobrodružstvám tohto týždňa.

2016-09-18

FIRST IMPRESSIONS

- in this photo:
top: Zara sunglasses: Koton
bag: IKEA | trainers: H&M


intrákovo

Prvé dojmy. Tieto prvé dojmy bude sprevádzať školský outfit, ktorý tu nemôžem zrealizovať, keďže túto krásnu sukňu so secondhandu som si so sebou nezobrala. Ale to nevadí, ostatné komponenty sú to so mnou a užívajú si atmosféru intrákového života. Som tu už skoro tri dni. A musím sa priznať - čím dlhšie tu som, tým viac sa mi to tu páči až na tie komáre. Stihla som ísť na výlet do botanickej záhrady (odporúčam), nakúpiť si veci v IKEA (ešte mi síce pár kúskov chýba, ale to sa snáď do týždňa zozbiera) a usporiadať si všetky veci do skríň a poličiek (tu ich je vážne dosť). Izbu som si zútulnila mäkkou dekou a koberčekom (samozrejme len a len v sivej farbe - konečne sa môžem realizovať), ešte si tu plánujem namontovať nástenku a zakryť niektoré kresby baliacim papierom. Najviac ma momentálne teší moja medená lampička, ktorá mi tu robí radosť. Snáď sa mi niekedy podarí to urobiť reprezentatívne a fotkami vám ukázať, kde to vlastne bývam. Čo sa týka hygieny - kúpelňa nie je najhoršia, ale zase ani najlepšia. Na záchod som si už celkom zvykla, ale tá sprcha. Ja som totiž doma mala vaňu a vždy mi to prišlo čudné sa sprchovať - tu však nemám na výber, že? Stravovanie je tu skvelé, ja osobne som veľmi rada, že si nemusím variť, keďže na 2 jedlá denne mám študentskú zľavu a dokážem sa tu najesť za euro a pol. Obedy a večere mám v jedálni a raňajky sú klasické cereálie či ovocie.

Celkovo som si tu už akosi zvykla a zajtra sa teším na moju prvú prednášku. Som rada, že bude po slovensky (zatiaľ), aby ma hneď niekto neprekvapil. Som celkovo veľmi zvedavá, aké to bude v škole a ako veľmi bude štúdium náročné. Mám totiž 8 predmetov - 2 po slovensky, 3 po anglicky a 3 po španielsky. Cudzím jazykom som nehovorila možno viac ako tri mesiace a preto budem asi trochu v rozpakoch, keď budú chcieť odo mňa počuť niečo o mne. Držíme si všetci palce, však?




Ďalší článok čakajte asi až na ďalší víkend, kedy vám zhrniem, čo som robila počas môjho prvého školského týždňa. Určite vám chcem ukázať aj fotografie z botanickej záhrady a z internátneho areálu. Uvidím, či budem mať čas niečo zverejniť aj počas tohto týždňa, ale na ďalší víkend určite čakajte množstvo fotiek!

Momentálne sa mi rysuje kúpa nového notebooku a začala som uvažovať aj o tom, že si kúpiť aj design, pretože vždy som potom túžila! Ako sa máte vy? Čo škola? 


snapchat: feelikeunic0rn