ANTISTRESOVÝ SEMESTER

2017-05-23

Už ako 20-ročná osoba sediaca za svojím intrákovým stolíkom s múdrosťami v hlave sa k vám prihováram vo večerných hodinách. Ach, chýbalo mi to tvorenie dlhočíznych viet s neurčitnými tvarmi slovesnými, ktoré sem-tam strácajú svoj význam. Myslím na vás, stále, celý semester. Vždy keď pridávam nejakú fotku na instagram, vždy keď sa rozhodnem ísť urobiť nejaké tie fotky, aj keď môj šatník sa priam zmenšuje (som ten príklad typickej capsule wardrobe, neviem, či je to dobré alebo nie). Znova, ako za starých čias píšem bez plánu, bez hlbšej myšlienky, aby som sa vyrozprávala, čo všetko som za posledné tri mesiace zažila.

únik časový

Toto by mal byť priam termín. Neviem, či to je tým, že som staršia alebo jednoducho tým, že z môjho života sa stal väčší stereotyp (pravdepodobnejšie), ale mám taký dojem, že tento semester zbehol rýchlosťou svetla. Oproti jednému roku na vysokej, stredná škola sa tiahla stáročia. Asi to bolo tým, že som každý deň robila niečo iné, mala som viac voľného času, rôzne záľuby (písanie článkov, fotenie, photoshop, grafika, písanie mojich lyrických výlevov, pozeranie filmov, bicyklovanie, objavovanie). Teraz sa to zúžilo na čítanie kníh, pozeranie youtube a snáď instagram (to je taká jediná sociálna sieť, kde sa snažím byť aktívna každý deň, nejako sa držím). Vďaka tomuto časovému úniku som si uvedomila, že nebudem navždy mladá a preto by som sa mala menej stresovať a začať sa inak správať - prechod k ďalšiemu segmentu. 

stres?

Prvý semester bol pre mňa jednoznačne jedno z najstresovejších období v mojom živote. Hneď potom som si uvedomila, že to nie je až také strašné a aj napriek tomu, že som neskutočný stresman, tento semester som to zvládla bravúrne (ehm, neviem o čom rozprávam, keď ma ešte čaká skúškové, ale päť predmetov z deviatich mám za sebou, tak to snáď bude pokračovať v rovnakom duchu). Za toto sa aj pochválim, aj sa na seba usmejem, že som na tom aspoň trošku lepšie. Je jasné, že občas prišla chvíľa, kedy som začala plakať len tak z ničoho nič, dokonca mi počas vysokej vypadala asi polovica vlasov (akýžeto stres, však?) a agresivita sa začala prejavovať. No ako som už spomenula, správanie sa musí zmeniť. To, že nebudem navždy mladá je pravda, tak prečo by som si mala každý jeden deň kaziť hádkou pre blbosti, odvrkovaním, zúrivosťou a nespavosťou. Došiel na mňa taký pokoj (ha, na mňa), aspoň na chvíľu a ja som zaň vďačná.

čítam, čítaš, čítame

Za necelé tri mesiace som prečítala pomaly viac kníh ako za celý môj život (viem, trochu smutné). Ja milujem čítať, ale keď ma k tomu nikto nedonúti, moja lenivosť sa prejaví a ja budem radšej robiť niečo iné, než aby som otvorila a začala novú knihu. Tento semester ma však čakala prvá časť teórie a dejín britskej literatúry. Každý týždeň jedna kniha (no niekedy dve naraz + tri ďalšie popri tom) - dokopy 14 kníh (ešte stále tomu neverím, mám o tom napísať samostatný článok?). Každopádne, všetko som zvládla, som na seba pyšná. Čítať knihy po anglicky z devätnásteho storočia mi určite pomohli v zlepšení jazyka a teraz nemám problém prečítať hocičo. Som za to vďačná, no ďalší semester ma čaká ešte staršia literatúra, tak som zvedavá, ako to dopadne.

svetlo na konci tunela

Vždy keď skončí semester alebo nejaká iná doležitá časť roka, tak sa objaví také malé svetielko na konci tulena (to je taká moja malá dušička). Vtedy si uvedomím ako veľmi sa zanedbávam - každý jeden deň rovnaký outfit, šatník prázdny, nezdravé jedlo, žiadny pohyb, veľa sladkostí, veľa zabitého času, málo aktivít na čerstvom vzduchu, vlasy v katastrofálnom stave, blog neaktívny atď. Doľahne na mňa taký strach z vlastného života, čo robím, čo chcem robiť, čo by som mala zmeniť. Tentokrát sa cítim rovnako. Začala som konečne chodiť pravidelne cvičiť, vymýšľať články a tipy na letné výlety, jedným okom pozerám po zelenine, druhým po ovocných šťavách a som rada, že konečne budem mať čas aj na seba, pretože keď sa nachádzam v takomto hektickom období, ako keby som na seba zabudla. Rozmýšľam, ako sa odmením, keď už dokončím aj skúškové, hm.

motivácia znovu nadobudnutá

To svetlo väčšinou obsahuje aj novú motiváciu, nové nápady na články, takže sa máte na čo tešiť. Snáď som úplne nevypadla z cviku a ľudí bude ešte zaujímať, čo napíšem a nafotím, ale v najbližšej dobe ma čaká veľa zmien a ja sa ich už musím prestať báť, pretože nie vždy to značí niečo zlé. Ako vždy ďakujem za každého jedného návštevníka a čitateľa, veľmi si to vážim a teším sa na ďalšie dni strávené na blogu. 

KVALITA

2017-03-18

Sľubovala som, sľubovala - že toho bude viac na ďalší semester (ha, výsmech mojej februárovej ja). Čo som čakala! Nie žeby nebol čas, samozrejme opäť je toho veľa - seminárky, domáce, neohlásené písomky, prezentácie, úlohy a okrem toho anglický román na každý týždeň (aspoň sa zlepším v čítaní po anglicky, a predsa len literatúra je zábava). No musím zhodnotiť, že tento semester sa mi o niečo viac páči - predmety sú záživnejšie, viac ma zaujímajú a piatky sú voľné (hej!). Je len škoda, že keď mám hlavu naprogramovanú na štúdiu, časť môjho mozgu s názvom "móda, blog, články" je vypnutá. Ešteže som trošku zodpovednejšie a už mám nafotené fotky na ďalšie dva články, ale to písanie ma vždy odradí - aj keď neviem prečo, vždy píšem o tom istom, ha. 

Aj keď je môj malý fashion mozoček vypnutý, mám pocit, že mi to prospieva a môj (ako dnešné internetové celebrity hovoria) content sa zlepšil, hádam aj skvalitnil. Kedysi som články vydávala trikrát do týždňa a outfity som chodila fotiť každý týždeň. Teraz sa idem fotiť len občas, raz za mesiac a píšem tak dvakrát do mesiaca (no, to by sa mohlo zlepšiť) a jednoducho vidím, že som viac spokojná s tým, čo píšem, s tým ako sa prezentujem a celkovo aj s fotografiami a outfitmi. Keď som z týždňa na týždeň musela vymyslieť, čo si oblečiem, vždy som na seba len niečo nahádzala. Ak sa na to teraz spätne pozriem, s niektorými fotkami jednoducho nie som spokojná. Teraz rozmýšľam aj viac ako dva týždne nad tým, čo pôjdem o mesiac nafotiť, keď bude počasie také a také a čo by som tak mohla napísať, len aby to nebolo vždy o mne a o škole, ale aby som aj ľuďom ukázala niečo nové a poradila. Jasné, že sa budem vždy v každom článku sťažovať a bláboliť o škole, ale to je jednoducho teraz môj život a ja ho nemôžem v tom najintímnejšom prostredí ignorovať. Nie som na seba pyšná len tak z princípu, ale zlepšenie sa ukázalo aj na sociálnych sieťach. Na instagrame som dosiahla 600 followerov (dobre no, stále to kolísa okolo tej hranice, ale aj tak tomu nedokážem veriť) a viackrát som sa objavila v článkoch o najlepších outfitoch mesiaca od refresheru (aj keď myslím si, že som tam nemala čo robiť a pri takej Markéte, Natálii či Eliške som bola len na smiech a plač). 

Aby tento článok bol užitočný pre vás, rozhodla som sa spísať pár rád alebo skôr pár tipov, ktoré som sa počas obdobia stráveného v Bratislave za účelom štúdia ohľadom blogovania naučila. Moja láska k dlhým súvestiam stále prekvitá a je to asi aj dosť vidno.

obliekaj sa pre seba, nie pre fotky

To je snáď jasné, že? No mala som obdobia a myslím, že každé dievča, ktoré ma blog, že som sa jednoducho obliekla len pre fotografie. Bola zima, ale ja som potrebovala nafotiť fotky bez kabátu? Preč s ním. Bolo horúco, ale ja som vám chcela ukázať moju novú košeľu? Sem s ňou. Môžem pyšne povedať, že z tohto som už vyrástla. Ak potrebujem nafotiť outfit, ktorý je vhodnejší pre 15-stupňové počasie, tak si na neho jednoducho počkám. Je to asi pre to, že blog už nie je moja hlavná priorita ako bola pred pár mesiacmi. Teraz je môj mozog sústredený na dôležitejšie veci a tak keď sa mi podarí vymyslieť nejaký outfit a ešte mi aj počasie vyhovuje, tak sa na to dám. Inak ma to veľmi nezaujíma a preto sa nejdem pretrhnúť, keď niečo nevýjde. 

menej foť, viac mysli

Ako som už spomínala, ide o to si outfity, miesto fotenia a celkovo aj čas, ktorý tomu venujem , vopred premyslieť. Nehodiť na seba prvú vec, lebo dnes doobeda svieti slnko a zajtra potrebujem zverejniť článok - tomu sa už vyhýbam a nie je pre mňa už také dôležité zverejňovať vždy v určený dátum, aj keď viem, že pravidelnosť by tomuto blogu prospela. Naplánovať si, čo si obliecť, čo fotiť a hlavne kde - odkedy som v Bratislave, je pre mňa trochu zložitejšie povedať si, kde sa pôjdem fotiť, ale aj napriek tomu, sa tým neobmedzujem. Idem do školy? Tak sa poobzerám dookola, či tu nie je nejaké vhodné miesto na dobré fotky do budúcna. Idem sa prejsť po moste, lebo potrebujem sa na niečo pozrieť v Auparku? Príležitosť treba využiť v priebehu. Neobmedzovať sa tým, že "jáj, tam bola minule dobrá stena, ale ja som dnes chcela ísť inde". Kašľať na tú stenu, ak tam priamo nemierim a vymyslieť inú možnosť za pochodu. V Bratislave je predsa len trochu viac sivých a neutrálnych plôch vhodných na fotografie ako v mojom malom meste na východe. 

neprekombinovať to

To asi platí na všetko, ale tá moja rada sa vzťahuje skôr na oblečenie. Kedysi som outfit vymyslela tak, aby tam bola nejká výrazná vec alebo nová vec, alebo aby to bolo niečo vhodnejšie na blog, nie to, čo bežne cez môj lenivý deň nosím. No v poslednej dobe som si uvedomila, že tie najjednoduchšie kombinácie je to, čo sa ľuďom na mojom štýle páči. Štýl spočíva v maličkostiach, ktoré miluješ - nosenie širokých nohavíc, kombinovanie rôznych farieb, nosenie okuliarí, vrstvenie, čierno-biela klasika - nech je to hocičo toto je to, čo ťa robí jedinečnou. Nie vždy všetko je o trendoch, nie vždy všetko je o tom, aby si na sebe mala fishnet silonky, potrhané boyfriendy, vybíjanú kabelku, vyšívanú rifľovku, piercing v nose a zrkadlové zelené slnečné okuliare. Občas sa trendy páčia, to je v poriadku, len ich treba dať do vlastného štýlu, nekopírovať zahraničnú preplácanosť na instagrame - zachovať si svoj štýl.

málo je niekedy viac

Opäť by sa to dalo aplikovať na viaceré sféry, no ja sa teraz sústredím na jednu a tou je samotný akt fotenia. Niekedy by som fotením strávila aj hodiny, len aby som mala 50 použiteľných fotiek pre istotu a aby boli z každého jedného uhla. Teraz mi stačí pár a zmákne sa to aj za pár minút. Netreba sa zbytočne zdržiavať - ja si momentálne užívam voľno naplno a nechcem sa vždy obmedzovať hodinovými zastávkami pri viacerých pozadiach, aby som si vybrala to, čo je najlepšie. Žiť aj mimo blogovania je dôležité!

spokojnosť = kvalita

Aj spokojnosť je veľký faktor pri hodnotení kvality. Je dôležité byť so svojou tvorbou spokojný. Za posleldné mesiace sa mi všetky moje fotky neskutočne páčili a myslím, že sa to odrazilo aj na návštevnosti - som rada, že ľudia vycítili túto skrytú spokojnosť a že sa to páčilo aj im. Za posledné mesiace som zažila najväčšiu podporu v tejto oblasti a som za ňu nesmierne vďačná, som rada, že mám pre koho tvoriť.

A čo vy? Ste spokojní? Ako sa vám darí? Myslíte si, že som sa tvorivo niekde posunula alebo si to len namýšľam? Čo si vy predstavujete pod kvalitnou tvorbou?

kabát: F&F - mikina: mango - rifle: pull&bear - topánky: deichmann - kabelka: gate


Copyright © feelikeunicorn
Design by Fearne